– Zuzi, ja zatiaľ upravím fotky, ty mi môžeš urobiť chlebík, dobre? Obložený, s vajíčkom.
– Dobre.
– Ale vieš, že to nebude jednoduché.
– Viem.
– Takže. Začneme krajcom, ten by mal byť hrubý od 1,5 do 2 cm, ideálne 1,7 cm. Potom pokračuješ maslom, po krajoch môže chlieb spod neho presvitať, v strede už nie. Ale zase nie veľa, ak bude maslo kopírovať štruktúru, ale nepustí ju na povrch, bude to super. Na natretý krajec dáš dva plátky šunky, pokojne ich môžeš preložiť, nech nepadajú na kôrku. Na to ťa poprosím Leerdamer, polovicu plátku natrhaj na menšie kúsky, najlepšie pásiky. Nemôže ho tam byť zbytočne veľa, lebo prehluší chuť šunky. Potom to natrieš kečupom, ale nie príliš, to je doplnok, rozumieš. Ten musí iba decentne doplniť ostatné chute a nehrať sa na najväčšiu hviezdu. Na to mi nakrájaš čili papričku, ale začni od konca, aby tam boli semienka, nech poriadne páli. A navrch pôjde vajíčko, nakrájané a začni časťou so žĺtkom. Nesnaž sa ho tam nasilu dať celé. Čo ostane, mi polož, prosím, k chlebíku. Verím, že to zvládneš.
Ticho.
– Veď to nie je nič zložité, Zuzi.
Tchm, tchm, zadúšaný smiech.
– Dobre, Tomo.
15 minút, je chlebík.
– Ty si to vajíčko posolila?
– Áno.
Pozrel na ňu a smial sa – na situácii, na otázke, ktorú ide teraz položiť, na dnešnom večeri, na nej.
– Máš pocit, že môj popis nebol natoľko konkrétny, aby som zabudol spomenúť posolené vajíčko?
Dejte mi lidi a ja to udělám.
No hej, ale ako?
Žiadne komentáre