Zaspávajú spolu v posteli. Tam, kde nehučí hudba, ľudia ani autá.
Tu pradú iba mačky.
Ona vstáva o 5:30, cestuje do Bratislavy.
23:19.
Akurát po 31 minútach dorozprával o tom, ako mu slovenský hip-hop ovplyvnil život. S názornými ukážkami, s dobovými reáliami, so všetkým, čo k tomu patrí, brácho.
Pekný exkurz. Aj si ho nahral, aby vedel, ako rozpráva, keď je zhúlený.
Súvislé, ale pomaly. Až mu je to divnô.
Zaspávajú, teraz už naozaj.
Vystrelí z postele s intenzívnym: „Aha, Tomo!“
Dvihne sa a pozrie sa smerom k trom mačkám, ktoré mu okupujú perinu pri nohách.
– Noa, sa lížu.
– Ale veď! Všetky tri.
– Zuzi, iba Korytnačka s Kávenkou lížu Oreo. To s ňou iba mixlujú, ona spí. Oreo drichme a má na saláme.
Všetká romantika izby a momentu je preč. Romantika neexistuje.
– Aha.
Mačkám sa začína namiesto srsti lepiť na jazyky sklamanie.
On si líha, ona pomalšie tiež. Čo keď sa budú naozaj lízať všetky tri?
Dve sekundy ticha.
Zvolanie.
– Aha, Tomo!
– Čo?
– Sa lížu všetky tri.
Pravé oko sa mu premení na periskop a všetko vidí.
– Nie, Zuzi. Aj teraz ju mixlujú.
– Ju mixlujú.
Áno, mixlujú ju. Ale romantika existuje – aj medzi nimi.
Žiadne komentáre