Kráčala som z nástupišta po vlhkých schodoch a dnes som stopercentne vedela, že ma tam čakať nebude. Vonku bola tma, prázdno. Z vozňa prvej triedy so mnou vystúpil iba jeden chlapec a pri poisťovni sa ku mne pridali dvaja mestskí. Vybrala som si z uší slúchadlá, aby som uľavila svojím aj tak už otupeným zmyslom a akosi podvedome aj lepšie vyčíhala potenciálne nebezpečenstvo. Vzduch bol studený. Spomedzi ťažkých mrakov sa kde-tu objavil Mesiac. Dobúda, ako by On povedal.
Kedysi som túto trasu absolvovala takmer na dennom poriadku. Niekedy ma prišiel čakať na stanicu, najmä keď som mala ťažké dni či ťažké kufre. Alebo oboje. Dnes idem Domov sama. Domov. Kráčam po chodníku, ktorý mi je dobre známy, nazerám do okien na budovách, ktoré by som vedela nakresliť spamäti a premýšľam, že by som mala zavolať mame, že som už doma. Skoro.
– Mala by som napísať Cukor.
– Mala by si, posledný je z 28. marca.
Rozosmialo ma, ako presne to má zmapované. Snažila som sa spomenúť si, o čom som písala naposledy. Asi o poslednom dni v práci. Kým to, o čom by som napísať mohla, sa ponúkalo samo.
O nociach, keď ma zo spánku chytí za ruku.
O spontánnych darčekoch, ktoré ma po joge čakajú na posteli, kým On sa tvári, že sa nič nedeje.
O víkendových raňajkách do postele, dlhých prechádzkach po tých istých miestach, ktoré by nikoho iného nebavili.
O našich večeroch s pizzou v posteli a nekonečných brainstormoch o projektoch, na ktoré si neviem nájsť čas.
O nekonečných trpezlivých počúvaniach mojich pracovných výlevov.
O tom, ako mi v kuchyni povedal, že ma tu doma všetci milujú a mne pri tom slove zastalo srdce.
O tom, ako sa krásne a láskavo stará o mačky, vysáva, upratuje a toleruje moje otravné nápady.
Či o tom večeri, keď si skúšal oblek, kúpil mi 40 eurové šampanské a potom sme 3 minúty stáli po tme na chodbe.
Za tie dva roky, čo sme spolu, mi dal toľko krásy, že som občas až neznesiteľne šťastná. Naučil ma lepšie písať, efektívnejšie pracovať, plnohodnotnejšie oddychovať, uložiť si priority.
Ale ak mi dnes opitý zabudne napísať dobrú noc, zabijem Ho.
Žiadne komentáre