Pozeral si zábery fotografky na Instagrame.
– Celkom pekné, ale…
– Ukáž. Také trochu preafektované.
– … sú také príliš farebné.
– Hej. Žena to tak neprecíti.
Kráčali z Vlčiniec od starého otca.
Rum, morálka, pohánka, fyzika.
Zložila telefón.
– Kam ideš vo štvrtok?
– Do Piešťan. Podpísať tie papiere.
– Zaujímavé.
5 minút kráčali mlčky.
Nepatrným úchechtom chcela všetka zlosť vyletieť von.
Cez zaťaté zuby ťažko.
– Čo ti je smiešne?
– Nič, a všetko.
Ticho.
Ticho, ktoré prerušila až na druhé ráno:
– Ideme sa prejsť?
– Môžme.
Prechádzka v tiche.
To sa plížilo sa dňom, aby sa večer premenilo na búrku.
– Ako ste sa mohli dať na takúto pičovinu? Inak sa to nazvať nedá. A najhoršie je, že ty si to sama uvedomuješ.
Uvedomovala.
Slzy, návraty z kuchyne, plač, návraty z kuchyne, objatia, návraty do kuchyne.
Spoločná večera.
Posledná – na nasledujúce dva dni.
Už je dobre.
Na Vimeo objavili talentovaného českého filmára, Matěj Piňos.
Prvé video.
Obaja sú fascinovaní jeho citom pre zábery a strihy.
Druhé video.
Obaja majú sánku pri nohách jeho výberom lokácií do videa.
Tretie video.
Najväčší bizár, hudobný klip, Dukla Vozovna – Květina.
70-ročný muž s blonďavými končekmi zatočených tmavých vlasov, tužidlom upravených do parochne Igráčika. Líčenie zvýrazňuje jeho brvy, v ruke drží žltú krhlu.
Ráno když se probudí,
Rozevře hlavu a zavoní,
Jemný odfarbený fúzik žiari načierno, z modrých očí vyletujú iskry mondénnosti a z krhly sa leje voda. Všade.
Celý město může v klidu spát,
Louky jejich území,
Tento muž v tyrkysovom saku so žltou kravatou namiesto kvetov polieva členov kapely. Majú namaľované tváre zelenou, neskôr červenou farbou, od ktorej sa kvapky vody odrážajú. Kde sú hranice?
A vegani je rádi jí,
S radostí se probudit a vstát.
Farebné tváre sa usmievajú v letiacej aerosoli zo záhradnej hadice. Kvetiny si zaslúžia vlahu. Všetci spolu tancujú. A spievajú.
– Zuzi, toto je taká úchylačina, že si musím vyhoniť.
– Veľa šťastia.
Žena to tak neprecíti. To je fakt.
Žiadne komentáre